DaliBlog

Nastal čas pravdy, pokúsime sa z tej hromady plechu, profilov a ďalších serepetičiek poskladať funkčný osadzovací automat. Sám som zvedavý, ako to nakoniec dopadne…

Ale dosť bolo kecov, poďme na to. V prvom rade náradie – pravítka, niečo na značenie (tenký značkovať, tužka, alebo niečo na ten spôsob), skrutkovače, stojanovú vŕtačku, imbusy, pílku, pilník, samozrejme to bude chcieť zverák, na elektrickú časť určite pájkovačku aj potrebným príslušenstvom (tuším bude stačiť aj pištolová), určite nejaký uholník, sťahovacie pásiky (100 a 150mm), odporúčam aj nejaké anaeróbne lepidlo (threadlock), zmršťovačky rôznych priemerov, teplovzdušku, sadu vidlicových kľúčov, nejaké kliešte, samozrejme štikacie kliešte, nejaký nástroj na odizolovanie vodičov a pravdepodobne ešte hromadu ďalších drobností, ktoré ma momentálne nenapadnú. Obzvlášť upozorním na klasický skrutkovač s ukončením T25 (Torx), budeme ho potrebovať pri zostavovaní rámu. S  výmennými bitmi v tomto prípade nevystačíme, nakoľko skrutka je umiestnená vo vnútri v profile a je dostupná iba cez pomerne tenkú dieru, kam sa držiak bitu nedostane. Ja som ten svoj kúpil za cca 3.50€ v Hornbachu.

Pokračovať v čítaní →

Takže diely objednané, stolík zmontovaný, pivo dopité, poštárka ani kuriéri stále nič nenosia… Nevadí, aj tak sme zabudli na jednu dosť dôležitú vec – laserom pálené plechové diely.

Prvý problém nastane, keď sa ich budete snažiť nájsť u autora – proste tam nie sú. Je tam sice nejaká sekcia Plates Guide, kde sú zobrazené jednotlivé diely, ale bez výkresov a bez rozmerov. Takže som si otvoril 3D model vo FreeCad-e a kus po kuse z nich vyexportoval výkresy vo formáte swg, tie som potom v Inkscape skonvertoval do DXF a to potom pre istotu ešte skontroloval v programe LibreCAD. Výkresy som zapakoval, napísal pekný e-mail do firmy, kam si dávam pálit takéto veci, určil materiál 2mm čierny plech (ak by som to robil znova, tak to dám vypáliť rovno z nerezu, cenový rozdiel je nepodstatný) a čakal, kým sa ozvú, že si pre to môžem prísť. Po pár dňoch sa skutočne aj ozvali, tak som celý natešený skočil do auta a poďho pre ne.

Pokračovať v čítaní →

Medzičasom, kým čakám, až dorazia objednané diely, rozhodol som sa spáchať nejaký solídny stolík, na ktorom bude mašinka stáť. Na fóre venovam LitePlaceru som našiel celkom slušnú inšpiráciu – stolík zmontovaný z Al profilov. Celkom sa mi zapáčila myšlienka urobiť z toho jednoliaty nezávislý celok (vrátane monitora či monitorov, to sa uvidí neskôr, riadiaceho počítača a ostatného potrebného príslušentva).

Prehrabal som sa v naškrečkovaných zvyškoch profilov z iných projektov a ajhľa – našiel som 4 celkom slušné kusy z masívneho Al profilu 45x90mm, ktorý už teda niečo znesie. Na nožičky a pozdĺžne diely to sačilo, na priečne som narýchlo doobjednal 4 metrové kusy profilu 45x45mm, kúpil podkladovú dosku 70x100cm z 16mm matroša, povrch matný biely, nechal som jej olaminovať hrany, nech to aj dobre vyzerá a pustil som sa do skladania.

Pokračovať v čítaní →

Prvým krokom bolo získanie čo najviac informácií o tom, ako je ten stroj vlastne zložitý. V sekcii Downloads som našiel 3D model celej mašiny, síce v divnom formáte pre software, ktorý nepoznám, a ako som v zápätí zistil, ani nie je zdarma, našťastie je tam aj skonvertovaný súbor od niekoho z ľudí, ktorí sa to tiež chystali stavať. Keďže tento už je vo formáte obj, ktorý sa dá importovať do môjho obľúbeného FreeCadu, tak som si dal tú námahu, že som ho naimportoval, premenoval jednotlivé diely a vytvoril skupiny v súlade s step-by-step montážnym návodom, ktorý je u autora na stránke taktiež dostupný. A musím podotknúť, že je úžasný (aj keď aj tam sa nájdu drobné chybyčky, ale o tom až neskôr). 3D model vo FreeCad-e si môžete stiahnuť tu.

Pokračovať v čítaní →

Keďže v poslednej dobe osadzujem dosť veľa plošných spojov s SMD technológiou, a obzvlášť takých tých menších, avšak pomerne husto osadených (budem konkrétny, doska 30x59mm, 70 súčiastok) a z ručného osadzovania mi už fakt šibe – nehovoriac o tom, že je to nesmierne náročné ako na čas, tak aj na moje už aj tak prd vidiace oči – rozhodol som sa, že sa poobzerám po nejakom projekte osadzovacieho automatu, ktorý by som bol schopný finančne zvládnuť.
Samozrejme som sa najprv popozeral po Ali a po e-bay, či nááááhodou nenájdem niečo, čo naši šikmí súdruhovia už vymysleli a – ako majú vo zvyku – za pomerne malý peniaz aj predávajú. Avšak tentokrát súdruhovia tak celkom nenaplnili moje očakávania. Jasne, dajú sa nájsť mašinky v kategórii tesne pod 5000USD, čo je – pravdu povediac – oproti poloprofi mašinkám z nešikmej produkcie asi tak tretina až štvrtina ceny. Lenže, stále mimo moje finančné možnosti.

Pokračovať v čítaní →